Hacktivizmus: Čo to je? Je to dobré?

Hacktivizmus (Hacktivists) –  je kombinácia slov „hacking“  a „aktivizmus“.  Pomenovanie sa objavuje, keď ľudia použijú internet na protest proti politickej, alebo spoločenskej situácií. Títo ľudia sú niekedy označovaný aj ako  „SJW“ , alebo bojovníci sociálnej spravodlivosti.

(pozn. – Haker  – slovenské tvary v rozpore s pravidlami slovenského jazyka:  hacker, heker –  odvodené Haktivizmus. Užívatelia si ale zvykli na tvar hacker, preto hacktivizmus. ) Hacking – Doslovný preklad nie je možný, avšak významovo sa dá chápať aj ako  osoba ktorá prenikne do cudzieho PC.)

 

Príklad Slovensko:

(Články o útoku na web stránky ministerstiev sú starostlivo premazané. (ministerstvo hospodárstva, ministerstvo financií). Nedá sa však zabudnúť na to, že ich cena bola silne preplatená  s odôvodnením – bezpečnosť.  Útočníci do 24 hod zhodili stránky a niekoľko hodín sa na stránkach zobrazoval obrázok tunela.) 

V histórií ľudia vždy aktívne demonštrovali, ak boli za niečo, alebo proti niečomu. Písali protestné listy, petície, organizovali sa stretnutia. Všetky tieto protesty majú niečo spoločné. Sú geograficky lokalizované, a vyžadujú osobnú účasť. Avšak vďaka internetu, sa môžu spojiť ľudia s celej krajiny, prípadne s celého sveta. 

Hacktivizmus sa odlišuje v tom, že protest prebieha digitálne. Cieľom hacktivistov nie je finančný zisk. Snažia sa o vyhlásenie, vyjadrenie názoru, nepokojnosti. Hacktivisti sa snažia o posolstvo, najčastejšie ak ide o porušovanie občianskych a ľudských práv,  politických špekulácií. Útok prebieha výlučne online.

 

Prečo je hacktivizmus populárny?

V časopise Georgetown sa píše o vzostupe hacktivizmu a vysvetľuje  prečo sa hacktivizmus stal tak populárnym:

Hacktivizmus, sa pravdepodobne  čoraz viac stane bežnou metódou vyjadrenia nesúhlasu. Ponúka pomerne jednoduchý a nenákladný prostriedok na verejné vyhlásenie a spôsobenie škody bez toho, aby útočníci riskovali trestné stíhanie podľa medzinárodného práva. Hacking dáva alternatívu k pouličným protestom, alebo ozbrojeným útokom. Stáva sa nielen populárnym prostriedkom aktivizmu, ale aj nástrojom moci ľudu.

Hacktivisti sa môžu spojiť  po celom svete bez nutnosti osobného stretnutia a  niekam cestovať. To umožňuje jednotlivcom i skupine rozvíjať aktivity a snahy o digitálne útoky. Vzhľadom na to, že prístup na internet je takmer všade.  Okrem toho, protest prebieha jedine online, hlavne preto že väčšinu týchto hacktivistických aktivít nevyšetrujú (prípadne ani nevedia vyšetrovať)  orgány činné v trestnom konaní, pokiaľ nepredstavujú veľké finančné škody.

 

Je hacktivizmus dobrý alebo zlý?

Najjednoduchšia odpoveď je, že záleží od uhlu pohľadu a podľa toho na ktorej strane ste. Napríklad niekoľko  hacktivistov  spoločne pracuje na podpore  slobody prejavu,  v krajinách s autoritárskou politikov, ktoré obmedzujú prístup k informáciám a slobodu slova. Väčšina ľudí by to považovala za príklad dobrého hacktivizmu.

Tiež môže niekoho  zmiasť rozdiel medzi hactivizmom a cyberterorizmom. V oboch prípadoch ide o  online útok. Avšak cyberterorizmus má za cieľ spôsobiť vážne škody (napr. finančné ). Cieľom hacktivizmu je zvýšiť povedomie o nejakej problematike.

Väčšina hacktivistických útokov  sa podľa  domácich a medzinárodných zákonov považuje za nezákonné. Avšak nespôsobuje väčšie škody a tak vyšetrovanie prebieha málokedy. A taktiež zainteresovaný ľudia sú anonymný a tak nie je jednoduché zistiť, kto je skutočne zodpovedný.  Niektorí tvrdia, že hacktivizmus spadá pod slobodu prejavu a mal by byť primerane chránený.

 

Aké sú bežné typy hacktivizmu?

Vzhľadom na to, že sa internet stále neustále vyvíja, je čoraz viac možnosti, ktoré môžu hacktivisti využívať na to, aby prejavili svoj postoj. Medzi najčastejšie používané taktiky v patria:

Doxing: Doxing, skratka pre „dokumenty“ alebo „docs“ označuje proces hľadania, zdieľania, a propagovanie osobných informácií o ľuďoch na webe na nejakej web stránke, fóre alebo inom verejne prístupnom mieste. Môže obsahovať  mená, adresy,  telefónne číslo, e-mailové adresy, finančné informácie atď. Príklad doxingu je web stránka WikiLeaks

DDoS: Skratka pre „Distributed Denial of Service“, je  jeden z najbežnejších typov hacktivizmu jednoducho pretože je efektívny. DDoS útok je koordinované použitie mnohých počítačových systémov, aby sa pomocou ich výkonu nasmerovala veľká návštevnosť na jednu web stránku. Web stránka spravidla takúto návštevnosť nevie zvládnuť a tým „padne“.   

Data Breaches: (prelomenie údajov) Dnes už asi každý vie čo znamená krádež identity. Tento útok zasahuje do osobnej identifikácie a informácie sa používajú na spáchanie podvodu; žiadosť o pôžičku, o kreditnú kartu, registrácia, prevod peňazí, spustenie útoku typu phishing atď.

Vandalizmus (únos on-line „nehnuteľností“ ): Ide o taktiež populárnu hacktivistickú aktivitu. Crack -ovanie kódu  s cieľom preniknúť do web stránky. Získanie prístupu k správam, preniknutie do sociálnych sieti k ich účtom… atď. Medzi cielené sociálne siete patrí:  Facebook, Google+,Twitter, Pinterest, LinkedIn,  YouTube… 

Môže sa Vám ešte páčiť...