Prečo bojovať za kryptomenu? Syndikovaný obsah → Deep web

4.75/5 (8)

O deep web som na tomto blogu napísala už viac článkov. Dnes som sa však rozhodla, publikovať článok, ktorý je na jednom z blogov na dark webe. Po jeho prečítaní, možno porozumiete tomu, prečo autor „Joe“ nepublikoval tento článok – klasickým spôsobom. V každom prípade sú jeho úvahy zaujímavé, a kryptomena nie je jediná oblasť ktorej sa venuje. 

Kto je „Joe“? Neviem, netuším. Jednoducho niekto, kto iba uvažuje nahlas. Subjektívne postoje a postrehy dáva na svoj blog. Možno sa snaží chrániť svoju osobu, alebo sa obáva represií, či kritiky za svoje úvahy. Aj v našich médiach sa dá postrehnúť ako negatívne sa hodnotí kryptomena, a aká silná snaha je vyvinutá pre dehonestáciu myšlienky. A samozrejme príval rôznych podvodných skupín, nie je prospešný pre vieru, že tento systém môže fungovať a je funkčný už dnes. 

Deep webRôzne vlády trápi najviac možnosť zdanenia virtuálnej meny, a Slovensko je jedna z prvých krajín, ktorá sa pustila riešiť daňové zákony. Kým krajiny ako Rusko, voľne uvažujú na prechod na virtuálnu menu, u nás sa rieši hlavne možnosť jej zdaňovania. Osobne si myslím, že je to pokrok, ktorý sa už nedá zastaviť. 

Myšlienky a názory spoločnosti sa ovládajú stále zložitejšie, internet je miesto, kde nie je možné všetko podchytiť. Jediné skutočné miesto pre slobodu slova a slobodu prejavu. A v ľudstve bolo odjakživa zakorenené, spájať sa pre rovnakú vec. 

Časť užívateľov naivne a pokorne odovzdá číslo svojej kreditnej karty hocikomu. Ale vždy tu bude aj komunita, ktorá sa nebude báť slobodne a kriticky myslieť, a tak si myslím, že je úplne jedno, či niekto túži zaviesť daň s kryptomien. Alebo sa zablokujú výsledky vyhľadávania o Ukrajine, či Sýrií.  Myšlienka nezomrie a technológia blockchain je pre ľudstvo prelomová.  Krypotomena je začiatok revolúcie a slobody. 


 

Zmysel krytovojny

Vzostup kryptomien vyvolal diskusiu o centralizovaných a decentralizovaných finančných systémoch. Ale toto je len povrch oveľa hlbšieho rozdelenia, ktorý bol prítomný na západe už od osvietenstva a možno ešte skôr. Aby sme pochopili, prečo sú kryptomeny tak sporné, musíme pochopiť starší a zásadnejší rozpor medzi individualizmom a kolektivizmom.

Západná civilizácia je založená na ideáloch osvietenstva, ktoré boli výsledkom zdĺhavého evolučného procesu, počínajúc gréckou a neskôr rímskou politickou filozofiou zlúčenou s judeo-kresťanskými metafyzickými predpokladmi.Pre filozofov osvietenstva, najmä pre Johna Lockeho, je jednotlivec základnou jednotkou spoločnosti. Táto myšlienka spočíva na predpoklade stavu prírody, v ktorom všetci jednotlivci nažívajú v úplnej slobode robiť to, čo chcú, ale nemôžu sa spoliehať na túto slobodu kvôli hrozbe, ktorú predstavujú iní. Vytvárajú tak spoločenské jednotky, ktoré si navzájom zachovajú život a živobytie.

Zvrchovanosť jednotlivca a dôraz na individualistickú podstatu spočíva na židovsko-kresťanskej metafyzike. V Genesis, Boh skrze reč vytvára svet z chaosu. Potom vytvára Adam a Eva na svoj obraz a dá im reč a tvorivosť. Evanjelium poľa Jána začína výrokom:  „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (Ján 1: 1). Je pozoruhodnejšie, že Ján pokračuje tým, že hovorí, že „Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami…“ (Ján 1: 14), čo vedlo k tomu, že grécke slovo Logos sa používa pre označenie Krista v mnohých tradičných kresťanských textoch.

Dôsledky týchto metafyzických úvach boli obrovské. Jednotlivec, ako človek, ktorý sa podobá Božiemu obrazu a podobe a má schopnosť rozumu, obsahuje v sebe niečo z božského pôvodu – schopnosť používať Logos, aby priniesol poriadok do chaosu. Podľa názoru Lockeho samotný Boh bol voči jednotlivcovi  suverénny a pri absencii božského vládcu nebol legitímny dedičný systém vlády.

Keď sa táto filozofia uplatní v politike, potom to vedie ku klasickému liberalizmu, v ktorom individuálne práva, rozdelenie moci a demokratické voľby,  chránia suverenitu jednotlivca pred útlakom zo strany štátu. Spolu s vedou to vedie k rozvoju vedeckých poznatkov, zdôrazňuje sa používanie rozumu, a prichádza snaha nájsť a dať poriadok svetu.  Celé to vedie k náboženskej tolerancií, pretože hľadanie pravdy, musí byť rešpektované, a umožnené, bez násilia či nátlaku. 

Imanuel Kant

Imanuel Kant

V ekonomike to vedie ku kapitalizmu a voľnému trhu, kde jednotlivci môžu slobodne nakladať s hmotným majetkom,  s minimálnym zásahom vlády. Predpokladá sa existencia objektívnej pravdy, a vznika viera , že sloboda jednotlivca, je prospešná nie len pre jednotlivca, ale aj pre celú spoločnosť.  Napriek obrovskému ekonomickému a vedeckému úspechu osvietenstva začala vznikať opozícia. Kant a jeho stúpenci, hlásali uprednostnenie tradičného náboženského prístupu, oproti tomu napríklad  Rousseau preferoval idei kolektívneho, centralizovaného štátu.

Rousseau uznal, že civilizácia priniesla obrovské materiálne bohatstvo v porovnaní s prírodov,  ale argumentoval tým, že toto bohatstvo vyvolalo žiarlivosť, konkurenciu a konflikty. Neustály boj medzi ľuďmi na zvýšenie materiálneho  bohatstva znamenal, že niektorí vyhrávali a iný strácali, a to spôsobilo nerovnosť. Víťazi v systéme mali obrovskú motiváciu udržať systém v prevádzke, často na úkor porazených. Rousseau veril, že civilizácia je „hra s nulovým súčtom“ , v ktorej je nemožné, aby boli všetci víťazi. 

Jean-Jacques_Rousseau

Jean Jacques Rousseau

Podľa Rousseau sú ľudské bytosti ovládané viac vášňami než rozumom. Dôraz na rozum vedie k sebe-sústredenému morálnemu rozkladu, aj keď vedie k materiálnym úspechom. Namiesto toho by spoločnosť mala byť založená  a vedená vášňami, ktoré prevyšujú rozum a jeho následný individualizmus. Vedenie ( štát)  zadefinuje „všeobecnú vôľu“, a to čo je dobré pre celok.  Štát však musí mať aj schopnosť nútiť jednotlivca, aby prijal štátnu nadradenosť. Táto nadradenosť je absolútna. „Ak je pre štát vhodné, a prospešné aby ste zomreli „, mal by zomrieť, lebo len za takých podmienok, je možné udržať bezpečnosť,  a život je darom prírody, ale patrí štátu. „

Rousseauove predstavy o silnom, centralizovanom, kolektivistickom štáte mali v koncom 19. a začiatku 20. storočia veľmi silný vplyv na socialistov.Pravicoví socialisti sústredili svoje ideológie okolo Rousseauvých prác. Marxisti zdôrazňovali, že medzi rozdielnymi ekonomickými skupinami existuje vojna. Marxistický kolektivizmus bol navrhnutý tak, aby to napravil prostredníctvom silnej centralizácie,  za pomoci použitia sily a núteného prerozdelenia majetku.

Pravicoví socialisti súhlasili s marxistami, a ich myšlienkami o základnom boji a nerovnosti medzi skupinami, ale sústredili sa viac na  rasové otázky, než ekonomickú identitu. Národná socialistická strana v Nemecku rozpracovala program, ktorý mal prevziať štátnu kontrolu nad hospodárstvom, prerozdeliť bohatstvo a vytvoriť rasovo čistú spoločnosť.

V obidvoch prípadoch to viedlo centralizácii, a vznikol kolektivizmus. Dnes kolektivistická tradícia existuje vo forme postmodernizmu, čo predstavuje  zlúčenie myšlienok  pravicového a ľavicového socializmu.

Thomas Hobbes

Thomas Hobbes

Postmodernisti vidia svet ako modifikovanú verziu prírody. Rozvíjajú tak myslienky Hobbesa. Hobbes tvrdil, že stav prírody vedie k „vojne všetkých proti všetkým“. Postmodernisti vychádzajú z idei, že individualita je stavebný kameň spoločnosti. A práve táto snaha po individualite,  vyvoláva vojnu jednotlivých skupín proti sebe. Môžu  byť založené na rase, sexuálnej identite, rodovej identite, jazyku alebo aj druhu. Akýkoľvek vzťah medzi skupinami zahŕňa aj nejakú formu zneužívania jednej skupiny druhou. Ako tomu bolo v prípade socialistických predchodcov postmodernizmu, tento dôraz na nekonečný boj medzi skupinami znamená, že je úlohou spoločnosti, postaviť sa na stranu utláčaných  a to aj v prípade nutnosti použitím sily. 

V dôsledku toho sa človek obmedzuje na to, že nie je nič viac ako reprezentácia svojej skupiny. To uľahčuje kategorizáciu, ktorá je potrebná na priradenie viny, alebo stavu obete.

Mnohé z reakcií na kryptomenu sú ľahšie pochopiteľné, keď sa  pokladá pokračovanie rozdielu medzi individualizmom a kolektivizmom. Digigálne mena obnovuje individuálnu zvrchovanosť nad vlastnými finančnými prostriedkami tým, že umožňuje takmer okamžité peer-to-peer transakcie kdekoľvek na svete bez spoliehania sa na banky alebo vlády,  alebo dokonca aj poznatky. Súkromné a zameniteľné kryptomeny, ako je napríklad Monero, sú v podstate elektronické peniaze, ale bez geografických, alebo politických obmedzení hotovosti. Odstránenie týchto obmedzení umožňuje skutočne slobodný trh a je to možno poprvýkrát krát v ľudských dejinách.

Paul Krugman

Paul Krugman

Odpor voči tejto vízii je najakútnejší u  veriacich v kolektivizmus, a centralizovanú kontrolu nad hospodárstvom. Významní kritici kryptomeny, ako je napríklad  Paul Krugman, sú často horlivý zástanci vládnej regulácie a sociálneho blahobytu a argumentujú za aktívnu vládnu úlohu pri odstraňovaní nerovností prostredníctvom regulácie a prerozdeľovania.

Kryposloboda je praktickou prekážkou tejto ambície kvôli jej existencii mimo sféry vládnej kontroly. Filozoficky ide o odmietnutie  kolektivistických ideálov, ktoré je ťažké obhájiť, a to najmä vtedy, keď sa ich užitočnosť stále viac zvyšuje.

Nie je jednoduché ešte  dnes hovoriť o tom,  či krytomena naplní očakávania. Určite však sa dá postriehnuť odpor bánk a rôznych vlád.  Problematiku  je nutné vnímať v  oveľa hlbšom a staršom kontexte, a  hľadať odpovede v rozdieloch medzi individualizmom a kolektivizmom. Práve z toho vyvstáva veľká časť zástancov aj odporcov kryptomeny.  

 

ĎALŠIE V KATEGÓRIÍ

PÁČI SA TI ČLÁNOK?

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.